Autenticita, dôstojnosť a vedomý prístup

Ľudia veľmi rýchlo spoznajú, keď niekto hrá rolu.

Možno nebudú vedieť povedať prečo.

Ale budú to cítiť.

Rovnako rýchlo však spoznajú človeka, ktorý je prirodzený.

Autenticita neznamená hovoriť klientovi všetko o svojom živote.

Ani byť neustále usmiata.

Ani snažiť sa zapáčiť každému.

Autenticita znamená dovoliť si byť sama sebou.

Pokojná.

Láskavá.

Prirodzená.

Bez potreby niečo predstierať.

Keď prijmeš samu seba, nebudeš mať potrebu vytvárať obraz dokonalej sprievodkyne.

Nebudeš musieť dokazovať svoju hodnotu.

Nebudeš sa porovnávať.

A práve vtedy začne pôsobiť aj tvoja prirodzená dôstojnosť.

Dôstojnosť nie je niečo, čo si oblečieš spolu s pracovným oblečením. Vyžaruje z človeka, ktorý pozná svoju hodnotu a zároveň nepotrebuje byť nadradený druhým.

Takáto žena pôsobí pokojne.

Nepotrebuje hovoriť nahlas.

Nepotrebuje si získavať rešpekt silou.

Jej pokoj, spôsob komunikácie a postoj hovoria za ňu.

Práve preto je vedomý prístup oveľa viac než technika.

Je to spôsob, akým vstupuješ do každého stretnutia.

S úctou.

S rešpektom.

S otvorenosťou.

Ale zároveň s jasným vedomím vlastných hraníc.

Vzťah k vlastnému telu

Je veľmi ťažké pomôcť človeku prijať jeho telo, ak sama bojuješ s tým svojím.

To neznamená, že musíš byť dokonalá.

Nemusíš mať ideálnu postavu.

Nemusíš milovať každú časť svojho tela.

Ani sa každé ráno zobudiť plná sebavedomia.

To všetko je úplne ľudské.

Dôležité je niečo iné.

Postupne sa naučiť pozerať na svoje telo s väčšou láskavosťou.

Nie ako na objekt, ktorý treba neustále hodnotiť.

Ale ako na domov, v ktorom žiješ celý svoj život.

Čím viac budeš prijímať samu seba, tým prirodzenejšie budeš prijímať aj druhých.

Klienti veľmi rýchlo cítia, či žena pred nimi žije v neustálom boji sama so sebou. Ale rovnako cítia, keď vyžaruje pokoj a zmierenie.

A práve tento pokoj často vytvára atmosféru celej masáže.

Vzťah k vlastnej práci

Možno sa stretneš s ľuďmi, ktorí tvojej práci nebudú rozumieť.

Možno si vypočuješ predsudky.

Možno sa niekto bude snažiť tvoju prácu zľahčovať alebo ju porovnávať s niečím, čím nie je.

To všetko sa môže stať.

To, ako veľmi sa ťa to dotkne, však závisí najmä od toho, ako svoju prácu vnímaš ty sama.

Ak si ju budeš vážiť, nebudeš mať potrebu ju obhajovať.

Ak budeš poznať jej zmysel, nebudeš potrebovať presviedčať každého, že je hodnotná.

Nebudeš reagovať z hnevu ani zo strachu.

Budeš reagovať z pokoja.

Pretože človek, ktorý pozná hodnotu svojej práce, nepotrebuje bojovať za jej uznanie.

Stačí, že ju každý deň robí dôstojne.

Byť sama sebou

Na konci tejto kapitoly by sme ti chceli odovzdať jednu jednoduchú myšlienku.

Nesnaž sa byť dokonalou sprievodkyňou.

Snaž sa byť skutočnou.

Techniky sa budeš učiť celý život.

Komunikáciu môžeš neustále zlepšovať.

Skúseností bude pribúdať.

To najcennejšie však zostane stále rovnaké.

Tvoja ľudskosť. Tvoj pokoj.

Tvoj rešpekt.

Tvoja schopnosť byť prítomná.

A tvoje rozhodnutie pristupovať ku každému človeku s úctou.

Pretože práve to vytvára sprievodkyňu, na ktorú sa nezabúda.

Nie dokonalosť.

Ale autentickosť.

Identita sprievodkynea cesta osobného rastu

Identita sprievodkyne
a cesta osobného rastu